Ako šiel čas s Atlas Copco: Inovatívna Švédska metóda

Oddanosť udržateľnej produktivite, tak znie heslo, ktorým sa v Atlas Copco riadime. A čo viac môže byť dôkazom našej oddanosti než to, že tento rok oslavujeme 145 rokov od založenia?

Za tú dobu sa samozrejme mnohé zmenilo, ale oddanosť zostáva. Oddanosť našim zamestnancom i našim zákazníkom. Pripomeňme si zásadné míľniky našej spoločnosti v niekoľkodielnom seriáli. V prvnej časti sme zhrnuli, ako to všetko začalo, v druhej sme sledovali prvé kroky k orientácii na zákazníkov. V tretej časti sme sa stali svedkami prerodu spoločnosti z rýdzo technologickej firmy na spoločnosť orientujúcu sa na trh a dnešný diel predstaví kúzlo takzvanej Švédskej metódy.

Atlas Diesel začal vyvíjať ľahké pneumatické vŕtačky zhruba v rovnakej dobe, kedy spoločnosť Sandvik uviedla na trh vŕtacie nástroje z karbidu volfrámu. Obchodný zástupca Erik Johnsson v tomto spojení našiel neopakovateľné kúzlo, pre ktoré sa vžil názov Švédska metóda.

Príležitosť pre mladý talent

Inovativní švédská metoda

Švédska metóda

Pre rozvoj oblasti technológie stlačeného vzduchu boli kľúčové 20. a 30. roky minulého storočia. Vtedy mladučký Erik Ryd, syn bývalého šéfa vývojárov Gustafa Ryda a čerstvý inžinier, nastúpil do firmy Atlas Diesel na pozíciu seniorského laboratórneho technika. Bol pri tom, keď spoločnosť začala prenikať na trh s pneumatickými zariadeniami. A vďaka spolupráci s Josefom Hollertzom sa skoro naučil onej základnej filozofii – konať vždy v súlade s potrebami zákazníkov.

Ryd mal hlboké znalosti, čo sa týka materiálov a ich vlastností v závislosti na teplotách, a zároveň cítil obrovskú túžbu zlepšovať produktivitu, a vzťahy so zákazníkmi. Táto kombinácia ho zaviedla k Johnovi Munckovi, expertovi na silu materiálov a ich následnej spolupráci, ktorá v roku 1936 vyústila do vzniku prvej pneumatickej vŕtačky, ktorá bola ľahká, silná a účinná zároveň.

Stroj bol testovaný počas 2. svetovej vojny pri výrobe švédskych obranných zariadení a tiež v ťažobnom priemysle. Skúšali sa rôzne násady a testovalo sa, aký materiál si s kameňom poradí najlepšie. Najlepšie výsledky nakoniec dosahovali vŕtacie nástroje z karbidu volfrámu. Na konci vojny už bolo jasné, že spojenie silnej, ale ľahkej vŕtačky opatrenej pneumatickou posuvnou nohou a násadou z karbidu volfrámu je doslova hviezdne.

Export napred!

Po vojne sa riaditeľ Walter Wehtje začal sústrediť na zvýšenie vývozu. Na jar roku 1946 vyslal Erika Johnssona do Paríža, aby preskúmal francúzsky trh. Johnsson sa vrátil s nemilým prekvapením – konkurencia vo Francúzsku je tvrdšia, než ktokoľvek očakával. Tamojší obchodníci boli často nekvalifikovaní a tovar predávali pod cenou. Ceny francúzskych a nemeckých vŕtacích zariadení boli príliš nízke na to, aby Johnsson vyvodil akýkoľvek význam prípadného vstupu na tamojší trh.
Muselo sa stať niečo viac. Atlas musel prísť s nejakou nadradenou metódou, ktorú by mohol exportovať namiesto jednotlivých kusov tovaru. A na túto metódu narazil Johnsson v podstate náhodou, keď bol na návšteve uhoľných baní vo Francúzskom stredohorí. Doprevádzal ho vtedy šéf parížskej pobočky firmy Svenska Diamantbergborrnings, švédskej spoločnosti pôsobiacej v oblasti ťažby diamantov. Ako tak prechádzali banským areálom, diskutovali o moderných metódach ťažby a vŕtania. Porovnávali americkú ťažkú techniku s novými ľahkými strojmi zo Švédska.

Táto diskusia ich následne od kupujúcich priviedla rovno k technickým pracovníkom, teda k ľuďom, ktorí mali ďaleko lepšiu predstavu o tom, o čom sa tí dvaja bavia. Koncoví zákazníci mohli vyjednávať o cenách, ale neboli schopní diskutovať o metóde ako celku.

A tak sa zrodil termín Den Svenska Metoden, Švédská metoda. Atlas Diesel vďaka nej našiel cestu priamo k technikom a riaditeľom podnikov ťažobného priemyslu. Akonáhle predal túto metódu, bol už predaj samotných strojov a vrtákov len formalitou. Stačilo, aby sa tamojší technici raz rozhodli pre nákup Švédskej metódy od Atlas Diesel a francúzski, americkí ani nemeckí výrobcovia už nemali žiadnu šancu.

Historical Slovakia