Ako šiel čas s Atlas Copco: Nové obchodné horizonty

Za tú dobu sa samozrejme mnohé zmenilo, ale oddanosť zostáva. Oddanosť našim zamestnancom i našim zákazníkom. Pripomeňme si zásadné míľniky našej spoločnosti v niekoľkodielnom seriáli. V prvnej časti sme zhrnuli, ako to všetko začalo, v druhej sme sledovali prvé kroky k orientácii na zákazníkov. V tretej časti sme sa stali svedkami prerodu spoločnosti z rýdzo technologickej firmy na spoločnosť orientujúcu sa na trh, štvrtý diel predstavil kúzlo takzvanej Švédskej metódy. Piata časť popísala okamihy, kedy táto metóda vstúpila na svetový trh, dnešný diel bude sledovať obdobie, ktoré vyvrcholí vznikom troch spoločností zastrešených silnou materskou organizácií.

Medzinárodný úspech Atlas Copco bol založený výhradne na Švédskej metóde. Tá sa ďalej rozširovala do miest, v ktorých mohli byť zahájené ťažobné operácie, po celom svete. Za zmieneným úspechom stál Walter Wehtje. Do doby, než v roku 1957 zo spoločnosti odišiel, mal pod sebou 50 výkonných, priamo jemu podriadených pracovníkov. Viac než polovica z nich bola zodpovedná za zahraničný obchod, zbytok za technologický rozvoj a produkciu. Po odchode Wehtjeho však sila metódy začala slabnúť. Ťažobný priemysel sa dostal do úpadku, bol citlivý na ekonomické fluktuácie a to všetko ovplyvnilo i fungovanie firmy Atlas Copco.

V tej chvíli Marcus Wallenberg učinil znovu veľmi neortodoxnú manažérsku voľbu. Wehtjeho nástupcom vymenoval Kurta-Allana Belfrageho, polyglota a skúseného diplomata. Ukázalo sa to ako šťastná voľba. Belfrage sa stal prvotriednym koordinátorom schopným kočírovať najrôznejšie procesy v medzinárodnej spoločnosti. Jedným z jeho prvých krokov bolo zahájenie reštrukturalizácie a reformácie technického oddelenia. Belfrage tým chcel zvýšiť vzájomnú nezávislosť jednotlivých oddelení. Za týmto účelom prijal dvoch riaditeľov oddelení. Prvý z nich, na trh orientovaný Erik Johnsson, dostal na starosti obchod. Druhý mal byť zodpovedný za všetky technické záležitosti vrátane výroby. Belfrage sám nemal žiadne technické vzdelanie, napriek tomu ho rozvoj technológií a koordinácie výroby zaujali. Kdežto Wehtjeho vedenie zamerané na obchod viedlo k stagnácii na poli technológie. Vo výrobe sa používali zastarané metódy a Atlas Copco ako celok, pokiaľ išlo o produkty, už dávno nebolo ďaleko pred ostatnými. A keďže Belfrage nemohol nájsť riaditeľa pre oddelenie technológie v radoch firmy, musel hľadať inde. A tak sa týmto vedúcim pracovným stal Sture Ekefalk, generálny riaditeľ švédskej energetickej spoločnosti Vattenfall.

Výskumy a vývoj začali skrátka žať sladké plody. Na konci 60. rokov bola firma Atlas Copco celkom inou organizáciou. Pomohla tomu významná reštrukturalizácia v roku 1968. Vtedy sa spoločnosť rozdelila na tri výrobné pobočky – ťažba a konštrukcia, vzduchová technika a nakoniec nástroje – všetky zastrešené spoločnou obchodnou spoločnosťou. A to bola tá chvíľa, kedy si riaditeľ Belfrage povedal, že dokázal všetko, čo mohol a chystal sa z organizácie odísť. Aj napriek naliehaniu Marcusa Wallenberga odišiel v roku 1970 do dôchodku. Wallenbergovi ale ešte splnil sľub a zvolil si svojho nástupcu. Vybral si vo vlastných radách – Erika Johnssona. Pod jeho vedením došlo k významným investičným krokom a spoločnosť Atlas Copco začala byť vnímaná ako firma charakterizovaná vysoko kompetentnými zamestnancami, špičkovými službami a dôrazom na kvalitné vzťahy so zákazníkmi. Johnssona následne vo funkcii vystriedal syn Marcusa Wallenberga - Peter.